Sprievodca

10. etapa: Boží poslovia

ZAČNITE: Váš úvod do tejto časti Biblie

Proroci volali Boží národ k úprimnému uctievaniu a jednomyseľnej poslušnosti, ktorú Boh čaká a žiaden z prorokov to nemal ľahké. Ich úloha bola rôznorodá, nie pre niekoho, kto hľadal jednoduchý život.

Izaiáš dal Izraelitom v exile nádej prísľubom obnovy, pozerá sa však ďalej, k väčšej obnove. Boh pošle Spasiteľa, aby zachránil svoj národ. Napriek tomu, že boli vyslovené 800 rokov pred narodením Ježiša, zisťujeme, že mnohé z Izaiášových proroctiev sa v jeho živote naplnili. Postava sluhu v Izaiášovi 52:13-53:12 viedla k mnohých debatám, no Nový zákon nám hovorí, že iba v Ježišovi sú tieto proroctvá úplne vyplnené (Skutky 8:32-35).

V Jeremiášovi počujeme volanie Boha k ľudu, ktorý ho opustil. Boh vzal tohto mladého muža za hranice jeho ľudských schopností, dal mu odvahu hlásať Božie varovania, ale aj jeho túžbu odpustiť. Musíme počuť tú bolesť a túžbu, ktorú Boh vyjadruje, keď túži, aby sa jeho národ k nemu vrátil.

Daniel mal bytostný záväzok rozvíjať svoj vzťah s Bohom bez ohľadu na dôsledky. Nech už bolo jeho postavenie akékoľvek, usiloval sa slúžiť svojmu Bohu, vediac, že dôvera v neho bude ocenená.

Jonáš nám pripomína, že je v Božej prirodzenosti odpúšťať, a že rozsah jeho lásky nie je obmedzený hranicami krajín. Napriek Jonášovej radosti z Božej milosti pre neho samého nie je ani zďaleka tak šťastný, keď je prejavená Ninivčanom.

Malachiáš, ktorý písal na konci starozákonnej éry, pravdepodobne niečo cez 400 rokov pred Ježišom, sa dotýka podobných tém. Uctievanie bolo stále vlažné, poslušnosť Bohu chabá. A rovnako ako Izaiáš ukazuje vpred, na nádej nového veku v budúcnosti. Starý zákon uzatvára s pocitom túžby a očakávania.