Sprievodca

19. etapa: Nasledovanie Ježiša

ZAČNITE: Váš úvod do tejto časti Biblie

Pavlova báseň lásky v 1. Korintským 12 odpovedá na otázku: "Čo je láska?" a následne predostiera, prečo je nasledovanie takejto cesty tou najúžasnejšou cestou. Ako milovaní ľudia majú byť veriaci ľuďmi, ktorí ukazujú lásku druhým. Pavol vyzdvihuje cnosti lásky - predovšetkým v kontexte cirkvi a v spôsobe, akým sa správame k bratom a sestrám. Avšak ani tu nezabúda na tých vonku.

V 2. Korintským zvýrazňuje Pavol spojenie medzi našim postavením ako nové stvorenia, plynúcim z nášho zmierenia s Bohom, a následnou zodpovednosťou byť služobníkmi zmierenia, keď zdieľame dobrú zvesť a nádej o Ježišovi s tými, čo sú okolo nás. Boh sa rozhodol umiestniť 'tento poklad' (dobrú zvesť o Ježišovi) do veľmi zraniteľnej nádoby: našich životov, hlinených nádob. Môžeme byť slabí, sme však volaní šíriť evanjelium (2. Korintským 5:11-6:2).

Jedným z problémov, ktorým ranná cirkev čelila, bolo to, ako žiť vo vzťahu s tými naokolo. Ako si mali založiť svoju identitu na tom, že sú Božím ľudom? Jedným spôsobom boli - ako píše Peter - 'cudzinci a pútnici' (1. Petrov 2:11). No Boh ich aj tak umiestnil do sveta s poslaním. Boli ľudom s jasnou nádej - na rozdiel od mnohých, medzi ktorými žili. Vo svete neistoty mohli spočinúť s istotou v Božej láske, vediac, že ich budúcnosť je bezpečná. To preto, lebo boli - rovnako ako starozákonný Izrael - vyvolený a špeciálny Boží ľud.

Pre Jakuba sú kľúčom praktické prejavy viery. Viera nemá hodnotu, dokiaľ nezmení to, ako žijeme a správame sa k druhým.

Ján sa zaoberá predovšetkým láskou, ktorú máme jeden pre druhého - no táto láska, ako on dobre vie, je hlavným dôkazom toho, že sme učeníkmi Ježiša.

Každý z týchto listov zvýrazňuje, ako sú ľudia novej Božej zmluvy povolaní žiť v núdznom, no nepriateľskom svete.